Študovala a žila som s mojím priateľom v Trnave život plný plánov a radosti. No však v jeden osudný deň, keď sme cestovali z Trnavy domov za našimi milovanými rodinami, sa všetko toto skončilo. Do cieľa nám chýbalo už len pár minút, keď nám cestu skrížil opitý šofér na diaľnici v protismere…

Po troch týždňoch v umelom spánku som sa prebudila v nemocnici a nechápala som, čo sa deje… Z chodiaceho zdravého dievčaťa sa stalo holohlavé dievča na invalidnom vozíku, ktoré sa nevie o seba postarať a navyše aj navždy zostalo bez milovaného priateľa. Keď som sa dozvedela, čo sa stalo, stratila som chuť do života. Nechcela som ďalej žiť, keď som si predstavovala, čo všetko ma čaká, keďže som mala veľa zranení.

Po príchode domov som nastúpila na rehabilitácie do národného rehabilitačného centra v Kováčovej, kde ma po dvoch týždňoch zase musela prísť zobrať sanitka a previezli ma do nemocnice a znova ma operovali. Po operácii som zase išla domov na preliečenie a znova som sa vrátila do Kováčovej. Po niekoľkých preplakaných dňoch som si všimla nejaké malé pokroky a znova mi zasvietila malá iskrička nádeje.

Povedala som si, že musím veľa cvičiť, aby som bola na tom tak ako predtým. Moja mamina mi založila zbierku, aby som mohla ísť cvičiť do rehabilitačného centra AXIS Medical v Piešťanoch. A začali sa diať veľké pokroky :) Postupne som začala sama chodiť, hýbať rukami, vedela som sa opäť sama najesť, osprchovať. Povedala som si super, budem na tieto rehabilitácie chodiť, aby som bola zase ako predtým.

Chodila som aj do hyperbarickej komory, no už zakrátko začali problémy. Nevydržala som tam, začali ma bolieť všetky dutiny, ako keby do Vás niekto reže zaživa, tak sme to prerušili a dohodli sa, že keď budem mat v poriadku tvár, budeme pokračovať ďalej. Teraz už keď mám po operáciách, chcela by som ísť opäť na rehabilitácie, lenže keď mi mamina povedala sumu, tak mi zase úsmev zmizol z tváre.

Som na tom už ďaleko lepšie, viem fungovať, ale neviem napríklad utekať, jemná motorika zaostáva, takže stále potrebujem aj pomoc iných. Je to pre mňa o to horšie, lebo práve preto som študovala ošetrovateľstvo, aby som mohla práve ja pomáhať druhým. Ale karta sa obrátila a tú pomoc potrebujem ja.

Túžim byť znovu taká, ako predtým a ďakujem za Vašu pomoc na mojej ceste.
Simona Pavkovová, Skýcov

Dobrým skutkom pre Simonu Pavkovovú je finančný dar 4 000 € na úhradu neuro-rehabilitačného programu v AXIS Medical.      

Fotogaléria