Narodil som sa predčasne v 31. týždni sekciou, lebo som maminke ohrozoval život, skoro vykrvácala. Dostal som zápal pľúc a dva mesiace som bol na podpornej ventilácii, kde mi pomáhali dýchať prístroje. Žiaľ počas liečby mi pri 2. zavádzaní kavalného katetra napichli pľúca a museli ma 10 minút kriesiť a prišlo k ťažkému poškodeniu mozgu. Ja som však veľký bojovník a veľmi som túžil žiť a tak som sa dostal z najhoršieho. Od 2 mesiacov som cvičil Vojtovu metódu, chodil na rehabilitácie a na hipoterapiu. Napriek neustálemu cvičeniu som musel absolvovať viacero operačných zákrokov, najviac mi však pomohla metóda Ulzibat, keby o nej mama vedela skôr, nemusel som podstúpiť ťažký zákrok osteotómiu bedrového kĺbu (štep do panvy) a nemal teraz tak krivú panvu a skrátenú jednu nohu a tie strašné bolesti hlavne pri zmene počasia…

Neviem rozprávať a musím nosiť plienky. Napriek tomu, mám veľmi rád život, ľudí okolo seba, rád chodím na prechádzky, ľúbim zvieratká, vodu, hudbu a rád cvičím s mojou skupinou v ADELI. Rád sa smejem, som vlastne veľký smejko (keď ma nič nebolí). Keďže som už veľký a mama musí chodiť do práce, cez deň chodím do DSS s ambulantnou starostlivosťou. Celý môj život sa musia o mňa starať, hlavne mama a babka. Sám sa neviem pre môj postih ani najesť, ani napiť. Viem sa pretočiť na bruško i chrbát a pomocou rúk posunúť po podložke, v závesnom systéme sa mi podarí občas spraviť krok či dva alebo s pomocou druhej osoby. Viem sedieť vo vozíku, musím byť však pripútaný, lebo občas od radosti, ale aj hnevu (keď ma niečo bolí) skáčem a mohol by som si ublížiť.

Veľmi by som chcel byť aspoň trošku sebestačnejší a vedieť povedať aspoň pár slov, bolo by to jednoduchšie aj pre všetkých okolo mňa, čo so mnou pracujú a starajú sa o mňa. Pani logopedička v Adeli ma pochválila, že dobre reagujem a dá sa so mnou dobre pracovať, len je škoda, že sme toľké roky stratili… Verím, že keby som mohol chodiť pravidelne cvičiť do Adeli, mohlo by sa mi hádam aspoň niečo podariť, veď po dvojtýždňovom pobyte som sa vedel chytiť okolo hlavy za uško, poškriabať sa, chytiť si navzájom ruky a lepšie pracovať s jazykom, spojiť pery, prehĺtať a vydať zo seba pár spoluhlások, dosiahol som lepšiu hybnosť kĺbov a končatín a lepšie som udržal aj hlavu a konečne sa viem zhlboka nadýchnuť a vykašľať (vďaka hyperbarickej oxygenoterapii), som totiž aj alergik – astmatik.

Neurorehabilitácia v Adeli je naozaj úspešná, ale pre mňa a moju mamu veľmi finančne náročná a keďže som už „dospelák“, máloktoré nadácie podporujú aj nás dospelých. Budem veľmi šťastný, keď ma podporíte, aby som mohol opäť absolvovať pobyt v Adeli.

Všetkým Vám patrí moje a mamine veľké ĎAKUJEM!
Za Erika napísala mama
Erika Horváthová

Dobrým skutkom pre Erika Turečka je finančný dar v 2 980 Eur na dvojtýždňovú neurorehabilitáciu s logopédiou v Adeli Medical Center v Piešťanoch.

Erika Horváthová
Bratislava
Tel: 0911731482

Fotogaléria