V roku 1997 sa mi narodil synček Christián, ktorému som chcela byť dobrou mamou. Christianko bol od narodenia dieťa veľmi citlivé, problematicky zaspával, bol senzitívny na zvuky okolo seba. Vyvíjal sa rovnako ako ostatné deti. Po roku a pol sme spozorovali prvé odchýlky v jeho vývine, ktorým lekári neprikladali žiadnu pozornosť a bagatelizovali ich. Synček začal uprednostňovať motorické aktivity (vyliezanie, behanie, skákanie) pred verbálnou komunikáciou, prestal sa nám pozerať do očí. Ak niečo potreboval, ťahal nás za ruku a my sme mali čoraz väčšie problémy odčítať, čo od nás chce.

V dvoch rokoch som videla v jeho vývine ďalšie problémy. U Christianka nefungovala motivácia k bežným činnostiam. Na moje výzvy „Poď, ideme sa najesť. Oblečieme sa a ideme von,” nereagoval. Mala som dojem, že zrejme nepočuje. Vyhľadala som psychologickú pomoc v centre špeciálneho poradenstva a v neurologickej ambulancii. Odborníci ma ubezpečovali, že synček je v poriadku. Vedela som, že musím pomoc hľadať inde. Keď mal dva a pol roka, prvýkrát sme navštívili ambulanciu klinickej psychologičky Dr. Daniely Jánošíkovej. Pani doktorka načrtla diagnózu pervazívna vývinová porucha a ubezpečila nás, že s detičkami, ako je Kiko vieme efektívne pracovať a pomôcť im. Nasledovali pravidelné terapie v jej ambulancii s odporučením na ďalších odborníkov, ktorí nám ukážu cestu, ako synčekovi pomôcť. Christiánko sa v terapii posúval veľmi pekne a my sme sa učili, ako vnímať jeho svet a pomáhať mu pochopiť náš svet. Naučila som sa, že terapia nášho dieťaťa sa bude diať v tichu. V citlivom načúvaní jeho potrebám s obrovskou dávkou trpezlivosti a lásky. Neskôr bola jeho diagnóza zmenená na detský autizmus.

Autizmus je multifaktoriálne ochorenie, radí sa medzi pervazívne poruchy detského vývinu. Slovo pervazívne znamená prenikajúce všetkými zložkami osobnosti. Zasahuje intelekt, emócie, predstavivosť, reč, pamäťové schopnosti i sociálnu oblasť. Laicky povedané, inakosti sú viditeľné vo všetkom, čo človek s autizmom prežíva a robí. Náš život sa stával čoraz viac dramatickejším. Vzhľadom na stupňujúce sa prejavy sebazraňovania a agresivity, sme navštívili neurologickú a psychiatrickú ambulanciu. Začali sme s medikamentóznou liečbou a učili sme sa problematické správanie behaviorálne zvládať. Boli sme nútení prispôsobovať sa čoraz viac synovým potrebám. Ako rodina sme prestávali chodiť na výlety, dovolenky, návštevy. Čoraz viac sme boli so svojou bolesťou sami. Boli sme vyčerpaní fyzicky aj psychicky. Susedia nám búchali na steny.

Pochopila som, že pokora, vzdelávanie sa a sústavné dožadovanie sa pomoci, budú ďalším kamienkom do mozaiky na mojej ceste. Lebo v našom štáte neexistuje systematická pomoc rodinám detí s autizmom. Starostlivosť o ťažko postihnuté deti, je nikdy nekončiaci kolotoč terapií, cvičenia, učenia, miliónkrát opakovaných činností. Deti všetky tieto veci, niekedy viac a niekedy menej znášajú trpezlivo a statočne. Čo iné im vlastne ostáva? Sú nedobrovoľne uväznené v telíčkach, ktoré nevedia ovládať tak ako by chceli. Nedokážu sa rozbehnúť po rozkvitnutej lúke, odtrhnúť pre mamku kvet, skočiť do každej kaluže, liezť po stromoch, s kamarátmi stavať bunker....

Finančne mi vypomôcť nemá kto. Detstvo som prežila v detskom domove. Absencia rodiny, ak sa vám narodí dieťa so zdravotným postihnutím je veľmi neľahká a smutná. Kikov stav sa zhoršuje a potrebuje pravidelné terapie, ktoré však sú veľmi nákladné. S vašou pomocou môžem synovi zabezpečiť to čo potrebuje a zmierňovať tak jeho nepriaznivý zdravotný stav. Je dobré zistiť, že na svete sú ľudia, ktorým nie sú ľahostajné osudy iných.

Ďakujeme za nadej.
S úctou
Petrikovičová Kunovská

Dobrým skutkom pre Christiana Kunovského je finančný dar 500 Eur na kúpeľný liečebný pobyt v Rajeckých Tepliciach.

Renáta Petrikovičová Kunovská, 
Topoľčany
Tel: 0902658830

Fotogaléria