Vo svojom veku štyroch rokov nedokážu to, čo je pre iné deti prirodzené  – chodiť, posadiť sa, rozprávať. Každý malý pokrok ich stojí veľa fyzického úsilia a nespočetných hodín rehabilitácií.

Príbeh mojich detí sa začal, keď sme sa po štyroch rokoch spoločného života so snúbencom rozhodli založiť si rodinu. Snažili sme sa o dieťatko, avšak kvôli vážnym zdravotným problémom, kvôli ktorým som nemohla otehotnieť, sme podstúpili umelé oplodnenie. Hneď prvý pokus bol úspešný a na našu budúcu rodinu sme sa veľmi tešili. Šťastie bolo hneď dvojnásobné, pretože som čakala dvojičky, dievčatko a chlapčeka. Moje tehotenstvo prebiehalo bez komplikácii až do začiatku 7. mesiaca, kedy som musela byť hospitalizovaná. Po dvoch týždňoch strávených v nemocnici pod neustálym lekárskym dozorom, mi primár gynekologického oddelenia oznámil, že bude nutné predčasne ukončiť tehotenstvo. Nakoľko mi hrozilo zlyhanie pečene, udalosti nabrali rýchly spád. Hneď na druhý deň nasledoval prevoz do nemocnice v Prešove. Po konzultácii a potrebných vyšetreniach lekári dospeli k záveru ihneď ukončiť tehotenstvo cisárskym rezom, nakoľko som bola vo vážnom ohrození života aj ja, aj naše detičky.

Vo Februári 2015 sa nám v 31. týždni tehotenstva narodili vytúžené dvojičky, dievčatko Sofia a chlapček Alex. Alex vážil 2070 gramov a Sofinka 1900 gramov. Deti boli umiestnené v inkubátore a prvé dni života boli na umelej pľúcnej ventilácii, neskôr na kyslíkovej podpore. V nemocnici strávili päť a pol týždňa. Ich doposiaľ stanovená diagnóza je: centrálna tonusová a koordinačná porucha. Mesiac po príchode domov sme začali pravidelne rehabilitovať pomocou Vojtovej metódy. Keď mali päť mesiacov, prišla pre mňa obrovská rana. Môj snúbenec opustil mňa, aj naše deti a na všetko som ostala sama.

Našťastie nám pomáhajú zo všetkých síl moji rodičia a rodičia môjho bývalého partnera, každodennou starostlivosťou aj finančne. Pre svoje deti by som chcela len to najlepšie, no predovšetkým to, čo je v ich prípade nevyhnutné – pomoc na odbornej rehabilitačnej úrovni. Dnes sa vie Alex sám aktívne otáčať a dokáže sedieť, ak ho posadím. Začína račkovať, postaví sa pri nábytku, no nevie chodiť – má slabý chrbátik. Po roku mu zistili vrodenú krátkozrakosť s dioptriou -8. Sofinka je na tom horšie, vôbec sa nedokáže pretočiť na bruško a nedokáže vystrieť dlane. Snažím sa ju polohovať a veľmi sa jej páči poloha v sede s mojou pomocou. Je spastická, čo znamená, že má zvýšené napätie svalov v dolných končatinách. Nerozpráva a pri každom vyšetrení u neurológa sa u nej prejavujú známky nezrelosti mozgu.

Aj napriek všetkému, čo sa udialo, nestrácam silu a s deťmi intenzívne rehabilitujem. Pravidelné rehabilitácie sú dôležité hlavne v skorom veku, nakoľko mozog dieťaťa do troch rokov je plastický a dokáže si nájsť „náhradné“ cestičky pre správne fungovanie. K tomu je však potrebná neustála stimulácia a špeciálna starostlivosť. Absolvovali sme už niekoľko rehabilitačných pobytov v zariadeniach Tetis v Dunajskej Lužnej, Svetielko v Prešove, AXON v Prahe, Adeli Medical Center v Piešťanoch a v UN v Martine.

Rehabilitačné pobyty v súkromných zariadeniach, ktoré mojim deťom pomáhajú, sú finančne nákladné, no každý malý pokrok je pre nás obrovským úspechom. Aj napriek tomu, že doma s deťmi niekoľkokrát denne cvičím, nedokážem nahradiť tím špecialistov – fyzioterapeutov, ktorí sa im intenzívne venujú v špecializovaných zariadeniach. Preto by som Vás touto cestou chcela poprosiť o finančnú pomoc pre Sofiu a Alexa a budem nesmierne vďačná, ak tým čo i len trochu prispejete k zlepšeniu ich zdravotného stavu.

S pozdravom a úctou,

Alexova a Sofiina mama, Vladimíra Hirková

Dobrým skutkom pre Alexa a Sofiu Kalaninových je finančný dar 2x 2 578 Eur na úhradu rehabilitačného programu v Adeli Medical Center v Piešťanoch.

Vladimíra Hirková
Snina
Tel:0918728435

Fotogaléria